Rodený ostrostrelec

Autor: Martin Hadbavný | 23.4.2020 o 21:47 | Karma článku: 3,13 | Prečítané:  292x

Počas viac než storočnej histórie NHL v nej hrali už tisíce hokejistov. Ale len jeden dokázal dvíhať fanúšikov zo sedadiel už pri tom, ako prebral puk. Keď naberal rýchlosť, a rútil sa do útočného pásma, diváci zadržiavali dych. 

Súperovi brankári od strachu takisto. Jeho strela bola jedovatá, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa podarilo nastrieľať v jednej sezóne viac než 50 gólov. Vďaka svojím blonďavým vlasom a brilantnému korčuľovaniu si vyslúžil prezývku „The Golden Jet“, čo v preklade znamená zlatý tryskáč. Dnes bude reč o Bobbym Hullovi.

Bobby sa narodil 3.januára 1939, v súčasnosti už opustenom mestečku, Point Anne v Ontáriu. Už od malička vedel, že chce byť profesionálnym hokejistom, a nesníval tak o ničom inom. Na Vianoce 1942 dostal od rodičov svoje prvé korčule. Vzhľadom k tomu, že blízky záliv bol zamrznutý, vyrazili tam spolu so staršími sestrami, aby sa naučil korčuľovať. Vraví sa, že na konci dňa už jeho sestry za Bobbom nestíhali. Ako 14-ročný odišiel Bobby z domu, aby mohol hrať za juniorský „B“ tím v Belleville, aby následne odohral juniorskú kariéru za tím St.Catharines Teepees v Ontario Hockey Association. Za podpis s týmto tímom, ktorý spadal pod organizáciu Chicaga Blackhawks, dostal 100 dolárov s prísľubom, že pokiaľ sa dostane do NHL, dostane ďalších 1 000 dolárov. Počas svojej juniorskej kariéry zbieral predovšetkým trestné minúty, než kanadské body. Ani to však nebránilo tomu, aby v roku 1957 podpísal kontrakt s Chicagom ako 18-ročný.

Prvého gólu sa dočkal v siedmom zápase, a nebol to zrovna jeden z tých, ktorý by udivoval divákov. Počas toho ako sa kĺzal po ľade smerom k bráne s pukom pod sebou, dostal sa až za bránkovú čiaru, a takýmto neštandardným spôsobom prekonal Harryho Lumleyho. Vo svojej prvej sezóne vstrelil 13 gólov počas 70 zápasov, a v hlasovaní o najlepšieho nováčika skončil druhý za Frankom Mahovlichom. V treťom roku bol už najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom ligy (39+42), a vyhral svoju prvú Art Ross Trophy. Ten najväčší úspech ale prišiel o rok neskôr v play-off 1961. Počas 12 zápasov pozbieral 14 kanadských bodov, a potom čo Chicago porazilo vo finále Detroit 4:2 na zápasy, tešil sa Bobby Hull zo svojho prvého a jediného Stanley Cupu.

Súperových brankárov však ale trápil naďalej. V sezóne 1961-62 nastrieľal rovných 50 gólov, čím vyrovnal rekord Mauricea Richarda a Bernieho Geoffriona, a s ročnou pauzou získal opäť Art Ross Trophy. Významný strelecký okamih prišiel v sezóne 1965-66. Ako prvý hráč v histórii NHL dokázal prekročiť 50-gólovú hranicu, a potom čo vstrelil svoj 51. gól sezóny proti New Yorku Rangers, vyslúžil si sedem-minútové ovácie publika. Počet gólov sa zastavil na čísle 54. Celkovo nazbieral 97 bodov a na svoje konto mu pribudla tretia Art Ross Trophy. Okrem toho bol vyhlásený v rokoch 1965 a 1966 za najužitočnejšieho hráča celej ligy, a bola mu udelená aj Hart Trophy. Bodovo najúspešnejšiu sezónu zažil v rokoch 1968-69. Skóroval až celkom 58 krát, a prekročil aj magickú stovku kanadských bodov (107). Paradoxne to však bola prvá sezóna od jeho príchodu do Chicaga, kedy si nezahral v play-off. Celkovo bol najlepším strelcom ligy počas siedmych sezón, no vtedy sa cena pre najlepšieho strelca ešte neodovzdávala.

Bobby nebol len čistokrvným strelcom, ale aj zarputilým bojovníkom. V play-off 1963 v zápase proti Detroitu Red Wings skóroval trikrát so zraneným nosom, kvôli ktorému sa mu ťažko dýchalo. Na Vianoce 1968 si zlomil čeľusť, a musel vynechať jeden zápas. Do toho ďalšieho už ale nastúpil. Čeľusť mal pozašívanú, ústa nemohol ani len otvoriť, a stravoval sa cez slamku. V takomto stave odohral šesť týždňov, počas ktorých strácal na váhe, ale napriek tomu, dokázal vstreliť počas tohto obdobia 10 gólov. Potom čo mohol opäť jesť, vrhol sa na steaky, a počas ďalších 14 zápasov vstrelil 19 gólov.

Po sezóne 1971-72 prišla zmena. Bobby bol vskutku nespokojný so svojím platom, a tak neodolal ponuke tímu Winnipeg Jets z konkurenčnej World Hockey Association na milión dolárov za to, že opustí NHL. Po kvalitatívnej stránke bola táto liga slabšia než NHL, a tak Bobby prehlasoval, že chce ligu viac zviditeľniť, a priniesť zábavu aj tamojším fanúšikom. To sa mu aj podarilo, a okrem toho pomohol preraziť v zámorí aj európskym hráčom. V útoku totiž hrával so Švédmi Andersom Hedbergom a Ulfom Nilssonom, ktorí postupne otvárali dvere do zámoria aj ostatným Európanom. S touto dvojicou si náramne rozumel, a spolu vytvorili viacero rekordov. Počas sezóny 1974-75 vstrelil Bobby 77 gólov a pridal 65 asistencií, čo bol so 142 bodmi jeho najproduktívnejší ročník.

V roku 1979 sa Winnipeg Jets pripojili k NHL, a tak sa Bobby  ešte na pár zápasov vrátil do NHL. Ale trápili ho aj zranenia, a v štyridsiatke už to nebolo ono. Winnipeg ho navyše vymenil do Hartfordu, kde si na chvíľu zahral s legendárnym Gordiem Howeom. Nakoniec odohral už len 27 zápasov, a kariéru ukončil. Celková bilancia v NHL činí 1 063 zápasov, 610 gólov a 1 170 bodov. Celková bilancia vo WHA 411 zápasov, 303 gólov a 638 bodov. Dohromady vstrelil počas profesionálnej kariéry 913 gólov, a kto vie aké číslo by to bolo, pokiaľ by celú svoju kariéru odohral v NHL. Okrem už spomínaných trofejí získal ešte Lady Byng Trophy, pre najslušnejšieho hráča ligy v roku 1965, a Lester Patrick Trophy, za najväčší prínos rozvoja ľadového hokeja v roku 1969. Desaťkrát bol nominovaný do All-Star tímu na pozícii ľavého krídla.

Svoju slávu si užíval, fanúšikom sa ochotne podpisoval, pózoval s nimi, či podával si ruky. Nikdy sa zo zápasu neponáhľal, a tímový autobus musel vždy čakať, až kým Bobby nepoteší aj posledného čakajúceho fanúšika. Vedel, že takéto obdobie života už nikdy nezažije. Hral hokej, ktorý miloval, v meste, kde sa cítil spokojný, a okolo seba mal spoluhráčov, s ktorými si užíval celú tú zábavu. Jeho dres s číslom 9 visí pod stropom arény v Chicagu aj Arizone, kam sa tím Winnipeg Jets neskôr presťahoval. Do Hokejovej siene slávy bol uvedený v roku 1983.

Okrem všetkých tých gólov a dych-berúcich momentov, sa zapísal Bobby Hull aj do pravidiel NHL. Spolu so Stanom Mikitom boli v 60. rokoch takzvanými inovátormi hokejok. Ohýbali čepele hokejok, a skúšali, čo to s nimi spraví počas hrania. Trajektória puku bola po vystrelení z takejto hokejky nepredvídateľná, čo ohrozovalo zdravie brankárov, ktorí väčšinou hrávali ešte bez masky. NHL teda zaviedla „pravidlo Bobbyho Hulla“, podľa ktorého mohlo byť zahnutie hokejky medzi pol palcom až tri štvrtinou palca. Toto pravidlo platí v NHL dodnes - hokejky môžu byť zahnuté maximálne o tri štvrtiny palca.

Bobby Hull sa do dejín NHL zapísal predovšetkým ako skvelý korčuliar, výnimočný strelec, ale aj ako jeden z najlepších hráčov celej histórie. Brankár Glen Hall, ktorý bol vymenený z Detroitu do Chicaga v roku 1957 vravel, že najlepšie na tejto výmene bolo to, že sa ocitol v jednom tíme spolu s Bobbym Hullom. Jeho strelám však aj tak musel čeliť na tréningu. Tvrdil, že jeho myšlienky neboli o tom, ako zastaviť letiaci kus čiernej gumy z jeho hokejky, ale ako sa nenechať zabiť.

Meno Hull neskôr preslávil aj jeho syn Brett, ale o tom zas niekedy nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Donald Trump a ruský cár v jednom (píše Samo Marec)

Kto by sa zaťažoval realitou, keď mu to premiér na facebooku vysvetlí?

Hokejový zväz nakúpil deťom najdrahšie hokejky, všetky lacnejšie vyradil

Nákup za 2,8 milióna eur preplatilo ministerstvo financií.


Už ste čítali?