Hráč, ktorý vyhral najviac Stanley Cupov

Autor: Martin Hadbavný | 20.4.2020 o 8:32 | (upravené 20.4.2020 o 16:37) Karma článku: 4,69 | Prečítané:  373x

Vraví sa, že vyhrať Stanleyho pohár patrí medzi najväčšie úspechy v športe. Že je to trofej, ktorú je najťažšie získať. V súčasnej NHL o ňu každý rok bojuje 31 tímov a čoskoro ich bude 32. 

V minulosti bol počet tímov menší, ale to neznamená, že víťazstvo bolo menej cennejšie či menej náročné. Najúspešnejším klubom celej NHL je Montreal Canadiens s 24 víťazstvami. Sú hráči, ktorí dokázali vyhrať Stanley Cup osem, deväť, či dokonca desaťkrát počas svojej kariéry. Ale je len jeden hráč, ktorému sa to podarilo neuveriteľných jedenásťkrát. Dámy a páni, predstavujem Vám Josepha Henriho Richarda.  

Henri sa narodil 29.februára 1936 v Montreale ako mladší brat slávneho Mauricea. Keď mal šesť rokov, Maurice už pravidelne hrával za Montreal. Už od malička Henri túžil stať sa hokejistom po vzore svojho staršieho brata, a zahrať si spolu s ním za Montreal Canadiens. Nikdy to však nepovedal nahlas, a keď sa ho v škole pýtali, čím by chcel byť, tak tvrdil, že by chcel byť inštalatérom. Ako 15-ročný sa pridal k juniorskému tímu Montrealu a počas sezón 1953-54 a 1954-55, bol najproduktívnejším hráčom celej Quebec Junior Hockey League. Postavou bol menší, meral len 170 centimetrov, a jeho juniorský tréner Elmer Lach (člen Siene slávy), mu tvrdil, že sa nikdy nedostane do NHL. Svojou výdržou, rýchlosťou a ovládaním puku presvedčil mnoho ľudí o opaku. Tým, že bol výrazne menší a mladší ako Maurice „The Rocket“ Richard, vyslúžil si Henri prezývku „Pocket Rocket“. Na začiatku sezóny 1955-56 dostal pozvánku do tréningového kempu Canadiens, a vtedajší tréner Montrealu, Toe Blake bol uchvátený tým, ako Henri pôsobil na ľade. „Na začiatku kempu sme vôbec nevedeli, čo v ňom je. Na jeho konci, sme ho nemohli poslať preč. Jediné čoho sme sa obávali bolo to, ako bude zvládať tvrdé súboje. Nechceli sme, aby kvôli nemu musel Maurice hrať s brokovnicou.“ Keď išiel Henri spolu s Mauriceom za generálnym manažérom Frankom Selkem podpísať svoj prvý kontrakt, odišiel bez toho, aby vôbec vedel hodnotu kontraktu (bolo to 7 000 dolárov v prvom roku a 8 000 dolárov v druhom). Henri totižto nevedel po anglicky, jednoducho podpísal čo mu dali. Staral sa len o to, aby mohol hrať. Keď sa Selke opýtal Mauricea Richarda, či je Henri pripravený hrať, odpovedal: áno je, a odišiel.

Ako 19-ročný nastúpil Henri Richard v roku 1955 k svojej prvej sezóne za Montreal. Jeho brat Maurice, už bol na sklonku svojej kariéry a zvažoval, že ju ukončí. Keď však videl, že Henri sa dostal do tímu, odohral ešte päť ďalších sezón, a Henrimu sa tak splnil detský sen. O hokeji sa však mimo štadióna nikdy spolu nebavili. Už počas prvej sezóny patril Henri medzi dôležitých hráčov tímu, pripísal si 40 bodov v 64 zápasoch a v play-off sa tešil z prvého Stanley Cupu. Po piatich sezónach za Montreal ich mal na konte zhodne päť. Štýlom hry sa úplne odlišoval od svojho brata. Súperov sa snažil prekabátiť šikovnosťou, rýchlosťou a taktikou. Bol skôr tvorcom hry než strelcom. Frank Selke sa o ňom vyjadril, že bol zrejme najužitočnejším hráčom, akého kedy mal.

Obavy z toho, že nebude schopný odolávať tvrdému štýlu hokeja sa rýchlo rozplynuli. Henri nepotreboval ochranu od svojho brata. O pár rokov neskôr v jednom zápase proti Bostonu sa dokonca štyrikrát pobil. Tri bitky vyhral a v jednej remizoval. Na uštipačné poznámky súperov, že v lige hrá len vďaka bratovi reagoval pohotovo, a nedal sa vôbec zastrašiť. Veľa ľudí mu vravelo, že hrať spolu s Mauriceom bude pre neho obrovským tlakom. Pre Henriho to však nebolo tak. Svojho brata nikdy nevnímal ako veľkú hviezdu, bolo to pre neho úplne normálne. Okrem neho boli totiž v tíme aj hráči ako Jean Béliveau, Bernie Geoffrion, Doug Harvey, či Jacques Plante. Zatiaľ čo Maurice dával góly, Henri bol najviac spokojný vtedy, keď sa súperovi nepodarilo skórovať proti nemu. Spočiatku však nenastupovali spolu v jednom útoku. Toe Blake sa obával, že Maurice sa bude viac snažiť prihrávať mladšiemu bratovi, ako strieľať góly. Súhra zranení však donútila Blakea postaviť ich v jednom zápase spolu. V tretej tretine prihral Henri Mauriceovi na gól, a odvtedy už hrávali spolu v jednej formácii spolu, kde ich dopĺňal Dickie Moore.

Ďalšie víťazstvá prišli v rokoch 1965 a 1966. V play-off 1966 vstrelil Henri víťazný gól v predĺžení šiesteho zápasu finálovej série proti Detroitu Red Wings, a mohol tak nad hlavu pozdvihnúť pohár už po siedmy raz. Po ročnej pauze zavŕšil 60.roky ďalšími dvoma Stanley Cupmi, a na konte ich už mal celkovo deväť, čím prekonal Mauricea, osemnásobného držiteľa Stanley Cupu. Sezóna 1970-71 bola poslednou pre dlhoročného kapitána tímu Jeana Béliveaua, ktorý sa rozlúčil víťazne, čo znamenalo desiaty pohár pre Henriho. Následne prevzal od Jeana kapitánske „céčko“ a rekordné jedenáste víťazstvo v play-off zaknihoval v roku 1973, čím vytvoril rekord, ktorý zrejme ostane už navždy nepokorený. Jean Bélieveau o ňom povedal, že bol skvelým lídrom ešte predtým, než sa stal kapitánom. „Jeho vodcovstvo vyplynulo z jeho odhodlania na ľade a zo skutočnosti, že bol tímovým hráčom.“  Kapitánom tímu bol až do sezóny 1974-75, po ktorej ukončil kariéru. Stal sa deviatym hráčom, ktorému sa podarilo nazbierať viac ako 1 000 kanadských bodov. Spolu odohral 1 256 zápasov, s bilanciou 358+688, a v play-off odohral ďalších 180 zápasov (49+80).

Henri nosil dres s číslom 16, ktorú Montreal slávnostne vyradil 10. decembra 1975. Okrem jedenástich Stanley Cupov získal ešte Bill Masterton Trophy v roku 1974, a v dvoch sezónach dominoval lige v počte asistencií. Napriek tomu, že bol častokrát v tieni svojho brata, prežil výnimočnú kariéru, a v roku 1979 bol právom uvedený do Hokejovej siene slávy. V klubovej histórii mu patrí prvá priečka v počte odohraných zápasov a tretia priečka v počte asistencií a bodov. Po ukončení kariéry prevádzkoval hostinec v Montreale, ale v roku 1985 ho predal, a stal sa ambasádorom Montrealu Canadiens. V roku 2015 mu diagnostikovali Alzheimerovu chorobu, neskôr 6. marca 2020 zomrel. A čo vravel na to, že sa mu podarilo vyhrať 11x Stanley Cup?

„Bol som len v správnom čase na správnom mieste.“

Česť jeho pamiatke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Kto by sa zaťažoval realitou, keď mu to premiér na facebooku vysvetlí? (píše Samo Marec)

Krajina potrebuje systém. Namiesto toho má klauna.

Píše Peter Ivanič - Fórum

Náš migračný coming out

Zatvorené hranice sa nás bytostne dotýkajú.


Už ste čítali?